Koncept zdieľaných priestorov určených na prácu už existuje nejaký ten piatok. Coworkingy v súčasnosti disponujú rôznymi benefitmi (od komunitných podujatí zadarmo až po najmodernejšie technické vybavenie), ktoré berieme ako samozrejmosť. Nebolo tomu vždy tak. Aby sme sa mohli dostať do tejto fázy, myšlienka zakladania coworkingov musela prejsť určitým historickým vývojom.
Keď chceš vedieť, kde, kedy a ako sa celá táto coworkingová mašinéria začala, tak si tu správne. Ponor sa do čítania, lebo práve toto v článku rozoberáme.

Pojem coworking bol písomne spomenutý už v roku 1628 a neskôr aj v rokoch 1645, 1651, 1653 či 1657 v publikáciách s náboženskou tematikou. Vtedy sa však toto slovo spájalo skôr so spoluprácou (vo význame „činnosť”), než s nejakým priestorom určeným na prácu. V tomto význame sa začína reálne aplikovať do praxe až v 90.-tych rokoch 20. storočia.

Na počiatku bolo sídlo hackerov

Prvopočiatky zdieľaných pracovných priestorov siahajú do roku 1995. Stále existujúce neziskové združenie C-Base so sídlom v nemeckom Berlíne vytvorilo prvý coworking.
Toto združenie sa snaží zvyšovať povedomie o počítačových softvéroch, hardvéroch a dátových sieťach. Už z textu je jasné, že ide o skupinu ľudí so špecifickým zameraním. Spájajú ich počítačové technológie. Inak ich možno nazvať aj „hackermi”, preto nimi vytvorené priestory sa nevolajú coworkingy, ale „hackerspaces/hackspaces/hacklaby”. Postupne sa táto myšlienka rozšírila do San Francisca či Brooklynu.
V roku 1999 použil návrhár videohier Bernie De Koven termín coworking v novodobom význame. Opísal ho ako prostredie pre spoluprácu, ktoré sa v tom čase dostávalo do popredia spolu s novými technológiami.

Coworkingy, ako ich poznáme dnes

Definícia Bernieho De Kovena sa začala viac uplatňovať v praxi na začiatku nového milénia. V roku 2002 dvaja rakúski podnikatelia založili „podnikateľské centrum” Schraubenfabrik v starej továrni vo Viedni. Cieľom bolo koncentrovať na jednom mieste pestrú sortu ľudí širokospektrálneho zamerania. V priestoroch pracovali PR konzultanti, freelanceri či startupisti.

Brad Neuberg v roku 2005 pozdvihol myšlienku coworkingu o úroveň vyššie a otvoril jeden z najznámejších coworkingových priestorov na svete San Francisco Coworking Space. Členom zadovážil pracovné stolíky, Wi-Fi pripojenie zadarmo, spoločné obedy, spoločné jazdy na bicykli, meditácie a masáže. Takáto pozornosť sa ľuďom zapáčila. Aký to malo následok? Nastal coworkingový boom.

Rástli ako huby po daždi

Z coworkingových priestorov sa stal mainstream. V roku 2007 ich bolo na celom svete 75. (V tomto istom roku sa slovo „coworking” už objavilo aj na Wikipedii.) O rok neskôr sa tento počet zvýšil na 160. Zároveň vznikol aj prvý coworkingový program s cestovnými vízami s možnosťou vycestovať a pracovať v iných zahraničných pracovných priestoroch. Na konci roka 2011 existovalo už 1 130 coworkingových komunít.

Na túto tému sa napísali knihy, organizovali konferencie, prevádzkovali online magazíny či vytvárali rôzne združenia a aliancie. Dokonca 9. augusta 2010 vznikol aj Medzinárodný deň coworkingov.

Možnosť coworkingu začali využívať aj veľké korporácie (v roku 2012 AT&T či Accenture), ktoré v tomto „uvoľnenom pracovnom modeli” videli veľký intelektuálny prínos pre svojich zamestnancov. Vďaka týmto míľnikom sa celému konceptu neskutočne darí až dodnes.

Zdroje:
https://www.deskmag.com/
https://helio.se/
https://wiki.coworking.org/
https://en.wikipedia.org/